Predanje kaže, že poněkogda čelověk može viditi, kako umrela duša, ktora ne je dostala města ni v adu, ni v raju, vrati sę do zemli aby sę javljati v mračnyh ųglah, vretati stoly i jestvovati kakto turistična znamenitostj nějakago srednověkovnoj krěposti. Ovo sbytje izględaje kakto jarky zeleny lųč na zahodu ili vozhodu Slnca.
Predanje‐to ima osnovu v naj‐rědkomu atmosfernomu javjenju, kogda neprěmy slnečny lųč sę razpadaje v spektr. Sje javjenje ima město pred vozhodom ili pred zahodom Slnca, samo ako ne jestvuje mglica v atmosferě i sę trvaje samo několjko vtorin (sekund).
Pritom, fjoletovy i modry lųči snikajųt ješče pred dostanjem povrhni Zemli, a črveny, oranževy i žolty lųči sę slijajųt s cvětom zahoda: zato zeleny lųč je jarko vidnym kakto blěsk světa nad Slnečnym diskom.
Hvala ględnym ustrojam, ovo javjenje možno zrěti veče jasno i veče čęsto. Ale ne ględajte v dalekoględ v zahodno Slnce, bo je možnym ostati sę bez zrěnja: loviti zeleny lųč je bezpěčnym samo na vozhodě. Kažųt, že ješče rědše ovo javjenje sę izględa kakto istinny dlinny lųč prez cělo nebo, ale izrabiti snimek togo ne je sę dostalo dodnesj.
Be the first to comment on "Zeleny lųč"